„Ekonomická univerzita v Bratislave stojí na pevných základoch. Naše miesto v Európe je zaslúžené.“
Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) si v tomto akademickom roku pripomína 85 rokov od svojho založenia. Jedným z prvých podujatí k spomenutému výročiu bolo 14. októbra slávnostné zasadnutie akademickej obce, kedy sa v Aule EUBA stretli predstavitelia univerzity, zástupcovia viac než 30 univerzít zo Slovenska a zo zahraničia, absolventi, predstavitelia verejnej sféry, študenti, zamestnanci a partneri univerzity. „Oslavy jubilea Ekonomickej univerzity v Bratislave pokračujú v priebehu celého akademického roka. V novembri udelením čestného titulu Doctor honoris causa významnej slovenskej ekonómke Elene Kohútikovej a uvedením publikácie, ktorá pripomenie najvýznamnejšie momenty a osobnosti univerzity. Pre zamestnancov a študentov pripravujeme vystúpenie Radošinského naivného divadla a v januári program folklórneho súboru Ekonóm,“ prezradil v našom rozhovore niekoľko zaujímavých programových bodov osláv rektor EUBA prof. Ferdinand Daňo.
Pán rektor, kedy a prečo sa začal písať príbeh súčasnej Ekonomickej univerzity v Bratislave
Začiatky siahajú do roku 1940, keď z iniciatívy obchodných a priemyselných komôr v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove vznikla predchodkyňa EUBA, Vysoká obchodná škola v Bratislave. Bolo to obdobie, keď slovenskí študenti stratili možnosť študovať na českých vysokých školách, a preto bolo nevyhnutné vybudovať vlastnú inštitúciu. Tento krok je oprávnene považovaný za akýsi základný kameň dnešnej Ekonomickej univerzity v Bratislave. K osobnostiam, ktoré stáli pri zrode a etablovaní Vysokej obchodnej školy v Bratislave, patrili Imrich Karvaš, Jur Hronec, Rudolf Briška, Štefan Luby, Ladislav Cicvárek, Július Pázman, Vladimír Králiček a mnohí ďalší. Ich zásluhou sa vyprofilovala škola s jasným odborným profilom a zameraním na obchodnú a priemyselnú ekonomiku, bankovníctvo, poisťovníctvo, právo, účtovníctvo a cudzie jazyky.
Univerzita prešla za 85 rokov viacerými križovatkami, až transformáciami. Ktoré považujete za kľúčové?
Aj po skončení II. svetovej vojny pôsobila škola ako Slovenská vysoká škola obchodná. Po roku 1948 bola premenovaná na Vysokú školu hospodárskych vied, so zameraním na ekonomiku priemyslu, poľnohospodárstva, vnútorného obchodu a financií. No a s účinnosťou od 1. septembra 1953 vznikla Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Nasledujúce desaťročia znamenali jej veľký rozmach, založené boli nové fakulty, výskumné pracoviská i detašované pracoviská v Košiciach a v Banskej Bystrici. Šesťdesiate roky priniesli ekonomické uvoľnenie a nové disciplíny, po roku 1968 však nasledovala normalizácia a návrat ideologických rámcov.
Môžeme za jeden zo zlomových momentov histórie Ekonomickej univerzity v Bratislave považovať Nežnú revolúciu v novembri 1989? Kto sa v tom období najviac podpísal pod jej nové smerovanie?
Určite. Vysoká škola získala po novembri akademické slobody, samosprávu, možnosť demokratického riadenia a priestor pre transformáciu výučby na podmienky trhovej ekonomiky. Prvým demokraticky zvoleným rektorom sa stal doc. Ján Petrenka, po ňom na vysokej škole významne pôsobil prof. Mikuláš Sedlák. V roku 1992 sa Vysoká škola ekonomická premenovala na Ekonomickú univerzitu v Bratislave – názov, ktorý vystihol univerzitný charakter, pluralitu fakúlt a otvorenie sa svetu a ktorý nesie dodnes. Zaviedol sa kreditový systém, rozvinulo sa bakalárske, inžinierske/magisterské aj doktorandské štúdium. Na začiatku nového tisícročia sa univerzita modernizovala, zavádzali sa nové študijné programy, posilnil sa výskum a univerzita sa postupne stala plnohodnotnou univerzitou európskeho typu. Ďalší rektori, ako prof. Juraj Stern, prof. Vojtech Kollár a prof. Rudolf Sivák významne prispeli k rozvoju univerzity.
Ako by ste opísali dnešnú pozíciu univerzity doma a v zahraničí?
Sme neoddeliteľnou súčasťou slovenského aj európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Ako jediná univerzita na Slovensku poskytujeme komplexné ekonomické vzdelávanie naprieč všetkými stupňami štúdia a máme práva habilitácií a inaugurácií v odbore ekonómia a manažment. Na Fakulte aplikovaných jazykov vzdelávame aj vo filologických študijných programoch. Máme takmer 400 partnerských zmlúv (bilaterálnych, multilaterálnych a v rámci Erasmus+), čo z nás robí silného medzinárodného partnera. Aktuálne študuje na univerzite cca 7 100 študentov, z toho viac než tisíc zahraničných – najviac z Ukrajiny, Ruska a Kazachstanu. Dlhodobo patríme na čelo v záujme slovenských zamestnávateľov o absolventov ekonomických smerov na našej univerzite.
Hovorí sa o demografii, digitalizácii a umelej inteligencii. Ktorá zo spomenutých výziev je nielen pre EUBA, ale aj pre vás ako jej rektora najväčšia?
Čelíme súbehu viacerých výziev, žijeme v dynamickom prostredí pod vplyvom mnohých globálnych, alebo vnútrospoločenských faktorov. Ja vnímam najvýraznejšie asi tri - konkurenciu, keďže na Slovensku máme viac ako 20 fakúlt s ekonomicko-manažérskym zameraním, ďalej digitalizáciu a umelú inteligenciu. Umelej inteligencii sa nevyhýbame, učíme sa s ňou pracovať, všetci, učitelia, výskumníci aj študenti, musíme však pritom rešpektovať zásady etickej práce.
O Ekonomickej univerzite v Bratislave je známe, že je držiteľom prestížnej medzinárodnej akreditácie AACSB. Čo tento honor znamená pre univerzitu a najmä pre jej študentov?
Príslušnosť do absolútnej špičky biznis škôl na svete, keďže spomenutú akreditáciu doteraz získalo približne len 6 % zo všetkých biznis škôl na svete. Ale to z hľadiska ocenenia kvalít vzdelávania a aj vedeckej práce našich pedagógov nie je všetko. Napríklad na Fakulte hospodárskej informatiky majú naše študijné programy zamerané na účtovníctvo a audítorstvo medzinárodné uznania ACCA a CIMA. Získali sme aj národnú inštitucionálnu akreditáciu, ktorá nám umožňuje pružne tvoriť a upravovať študijné programy podľa potrieb praxe.
Nové, spoločné študijné programy a prepojenie máte aj so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Čo je pre uchádzačov o štúdium na EUBA v tomto smere najzaujímavejšie?
V rámci konzorcia Ekonomickej univerzity v Bratislave so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave sme pripravili a akreditovali nové spoločné študijné programy, napríklad fintech a finančné inovácie, ekonomika a manažment v energetike, manažment v jadrovej energetike, urbanizmus a elektronické inžinierstvo a medzinárodné podnikanie. Sú to jedinečné študijné programy, ktoré reagujú na trendy trhu práce.
Čo dnes ponúkate študentom v oblasti internacionalizácie?
Každoročne vysielame približne 500 študentov do zahraničia, naopak, prijímame okolo 400 zahraničných študentov v rámci Erasmus+ alebo bilaterálnych zmlúv so zahraničnými univerzitami. Ponúkame 19 programov v angličtine, realizujeme 17 medzinárodných dvojitých a spoločných študijných programov s partnerskými univerzitami v 13 štátoch Európy a Ázie. Okrem študentov využívajú mobility aj pedagógovia a administratívni pracovníci, čo posilňuje naše know-how.
Keby tu dnes sedel profesor Imrich Karvaš, ako by hodnotil univerzitu po 85 rokoch?
Verím, že by bol hrdý. Hoci sa podmienky za tých 85 rokov od vzniku radikálne menili a zmenili, a to personálne, technologicky a spoločensky, práve vďaka odvahe zakladateľov a ich pokračovateľov na vedúcich pozíciách dokázala univerzita rásť, meniť sa a byť relevantná aj v roku 2025.
Kam by sa mala univerzita posunúť do storočnice v roku 2040?
Prajem jej stabilné financovanie, vynikajúcich učiteľov a výskumníkov, motivovaných študentov a odvahu inovovať. Budúcnosť vidím v prepojení výučby a výskumu, v celoživotnom vzdelávaní a v otvorenosti svetu – viac spoločných programov, viac projektov a viac príležitostí, aby naši absolventi menili svet a hospodárstvo k lepšiemu.
Centrum komunikácie a vzťahov s verejnosťou
