Študenti z celej Európy sa opäť zišli v Bruseli na ďalšom ročníku simulácie rokovaní Rady Európskej únie, známej ako ConSIMium, ktorá sa konala 20. a 21. februára 2025. Na Slovensku je partnerom projektu Slovenská rektorská konferencia. Medzi nimi bola aj Kristína Róžová, študentka Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá zastávala pozíciu národnej expertky pre Nariadenie o kritických surovinách (CRMA).
V nasledujúcom rozhovore sa s nami podelila o svoje skúsenosti a postrehy z tohto jedinečného podujatia, ktoré jej umožnilo nahliadnuť do zákulisia európskej politiky a rozhodovacích procesov.
Kristína, Čo Vás motivovalo prihlásiť sa na ConSIMium a aký bol výberový proces?
Na ConSIMium som sa prihlásila, pretože ma dlhodobo zaujíma európske dianie a fungovanie rozhodovacích procesov na európskej úrovni. Počas bakalárskeho aj inžinierskeho štúdia som sa venovala témam súvisiacim s európskou politikou, ktorá ovplyvňuje viacero oblastí. Simuláciu som považovala za skvelú príležitosť ako si prehĺbiť znalosti a lepšie pochopiť fungovanie Rady EÚ.
Výberový proces prebiehal v niekoľkých krokoch. Každý uchádzač musel poslať motivačný list, ktorý preukazoval požadované kritériá, ako záujem o európske záležitosti, preukázanie soft skills a mnohého ďalšieho.
Každá fakulta nominovala jedného kandidáta, z ktorých boli následne vybraní jedna žena a jeden muž (pre rodovú vyváženosť) za celú školu. Zoznam kandidátov bol následne postúpený na Slovenskú rektorskú konferenciu, ktorá vybrala šesť študentov za slovenskú delegáciu v Bruseli. Oceňujem, že sa pri výbere zohľadnila aj regionálna a odborová rôznorodosť študentov.
Kristína Róžová na rokovaní ConSIMium
Ako ste sa pripravovali na účasť v tomto podujatí? Mali ste nejaké školenia alebo konzultácie?
Počas januára prebehli tri stretnutia organizované Radou EÚ, ktoré boli zamerané na celkové pochopenie fungovania inštitúcie a legislatívneho procesu, ako aj na úlohu sociálnych sietí počas a mimo simulácie. Okrem toho sa uskutočnilo jedno stretnutie špecificky venované jednotlivým pozíciám, ktoré sme zastávali.
Začiatkom februára sme od Rady EÚ obdržali dva legislatívne návrhy, ktoré boli predmetom rokovania v simulácii – EDIRPA, zameraný na posilnenie európskeho obranného priemyslu, a CRMA - Nariadenie o kritických surovinách. Zároveň sme sa oboznámili s pozíciou Slovenska a jej prioritami v týchto oblastiach.
Ešte pred samotným vycestovaním sme mali viacero stretnutí so slovenskou delegáciou, aby sme si zosúladili stratégiu a lepšie pochopili celkovú problematiku. Veľkým prínosom boli aj dve stretnutia organizované s podporou Stáleho zastúpenia SR v Bruseli, kde sme diskutovali s národnými expertmi, ktorí sa podieľali na prerokovávaní daných legislatívnych návrhov.
Akú rolu ste zastávali v simulácii Rady EÚ a aké boli Vaše hlavné úlohy?
V rámci simulácie som zastávala rolu národnej expertky pre legislatívny návrh CRMA. Pred samotnou simuláciou moja príprava pozostávala z naštudovania podkladov najmä po technickej stránke. Legislatívny návrh CRMA bol dostupný v skrátenej verzii v porovnaní s už prijatým nariadením. Avšak napriek tomu nám bolo odporúčané preštudovať si jeho úplné aktuálne znenie a porovnať si nezrovnalosti medzi danými dokumentmi, aby sme sa vedeli pripraviť na možné argumenty a priority členských štátov, keďže ich pozície sme až do samotného príchodu nepoznali. Mnohé otázky nám však vedel zodpovedať aj národný expert pre CRMA, ktorý sa daným návrhom zaoberal v reálnych rokovaniach. Zároveň, ako som už spomínala, mali sme aj niekoľko stretnutí v rámci slovenskej delegácie na zosúladenie stratégie a priorít.
Na samotnej simulácii som ako národná expertka pre CRMA zastupovala Slovensko v pracovnej skupine, kde som presadzovala návrhy na úpravu legislatívneho návrhu v súlade so slovenskými záujmami. Spoločne s ďalšími 26 členskými štátmi sme sa snažili nájsť zhodu v jednotlivých pozíciách, ktoré sa následne postúpili na úroveň COREPER. Mala som možnosť zúčastniť sa aj zasadnutia COREPER spolu s veľvyslancom, čo mi poskytlo odlišný pohľad na úroveň rokovania, nakoľko na úrovni pracovnej skupiny ide prevažne o technickú stránku legislatívneho návrhu. Okrem toho som počas celej simulácie poskytovala odbornú podporu veľvyslancovi aj ministrovi a aktívne sa zapájala do diskusií so zástupcami ďalších 26 členských štátov EÚ s cieľom nájsť spoločnú zhodu a dosiahnuť kompromisy.
Ako prebiehalo rokovanie medzi delegáciami? Bolo náročné dosiahnuť konsenzus medzi členskými štátmi?
Od začiatku rokovaní v Rade EÚ sme nadväzovali kontakty s členskými štátmi, snažili sme sa zistiť ich pozície a priority v prerokovávaných legislatívnych návrhoch a zároveň sme hľadali potenciálnych spojencov na presadzovanie našich záujmov a vzájomnú podporu.
Dynamika rokovaní závisela od schopnosti členských štátov hľadať kompromisy a prispôsobovať svoje postoje tak, aby bolo možné dosiahnuť konsenzus. Pri niektorých krajinách, ktoré v dôsledku toho, že trvali na svojich stanoviskách a presadzovali záujmy, ktoré nemali dostatočnú podporu ostatných členských štátov sa nepodarilo presadiť a postúpiť legislatívny návrh z úrovne COREPER-u na Radu ministrov.
Národní experti CRMA
Mali ste možnosť komunikovať s reálnymi predstaviteľmi EÚ? Ak áno, čo Vás na ich práci najviac prekvapilo?
Ako som už spomínala, mali sme možnosť komunikovať s národnými expertami pre jednotlivé legislatívne návrhy, ako aj s hovorcom Stáleho zastúpenia SR v Bruseli, ktorý nám bližšie priblížil pozíciu Slovenska v Rade EÚ. Táto skúsenosť nám umožnila nahliadnuť do oblasti, ktorá nie je bežne viditeľná z pohľadu verejnosti.
Najviac ma prekvapilo, aká komplexná je práca národných expertov a koľko detailov musia brať do úvahy pri tvorbe a presadzovaní legislatívy a zároveň hájiť národné záujmy v diskusiách s ostatnými členskými štátmi. Rovnako dôležité je aj z pohľadu hovorcu správne odkomunikovať oficiálny postoj krajiny, či už na európskej úrovni, alebo voči médiám a verejnosti.
Ukázalo mi to, aké dôležité je nielen rokovať a prijímať rozhodnutia, ale aj vedieť ich zrozumiteľne vysvetliť a obhájiť. Často musia vyjednávať medzi rôznymi záujmami, hľadať kompromisy a zároveň dbať na to, aby rozhodnutia boli v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ. Táto skúsenosť mi ukázala, že za každým legislatívnym návrhom stojí množstvo odborných diskusií a analýz, ktoré zásadne ovplyvňujú konečnú podobu legislatívy, hoci nie sú vždy viditeľné zvonka.
Aké nové poznatky alebo zručnosti ste si odniesli z tejto skúsenosti?
Z ConSIMium som si odniesla množstvo cenných skúseností, najmä v oblasti networkingu, negociácie a tímovej práce. Práca v slovenskej delegácii ma naučila, aké dôležité je vedieť sa spoľahnúť na členov tímu, efektívne spolupracovať a vzájomne sa dopĺňať, aby sme dosiahli spoločný cieľ. Spolupráca s ľuďmi z rôznych krajín mi ukázala, aké dôležité je vedieť jasne komunikovať svoje postoje a zároveň hľadať kompromisy. Pri negociáciách som sa naučila nielen presadzovať záujmy krajiny, ktorú som zastupovala, ale aj aktívne počúvať druhých a promptne reagovať na vzniknuté situácie.
A v neposlednom rade som spoznala skvelých ľudí, či už v rámci slovenskej delegácie, medzi zástupcami členských štátov, organizátormi alebo predstaviteľmi v daných inštitúciách. Verím, že tieto kontakty môžu byť v budúcnosti cenné pre bližšiu spoluprácu alebo výmenu skúseností.
Slovenská delegácia na ConSIMium
Bolo niečo, čo Vás na rokovaniach prekvapilo alebo ste to nečakali?
Počas simulácie sme sa stretli s nečakanou krízovou situáciou, na ktorej riešenie sme mali približne dve hodiny. Počas tohto času bolo potrebné zhodnotiť situáciu a pripraviť stanovisko slovenskej delegácie, ktoré následne odprezentoval minister spolu s veľvyslancom na krízovom zasadnutí 27 členských štátov.
Zároveň sme mali možnosť sledovať dynamiku rokovaní na úrovni COREPER, kde v dôsledku nezhody medzi členskými štátmi nebol legislatívny návrh CRMA schválený a bol vrátený späť na úroveň pracovnej skupiny na ďalšie rokovania. Táto situácia nám poskytla cenný pohľad na dopady takéhoto rozhodnutia a proces ďalšieho vyjednávania. Výsledkom simulácie bolo schválenie len jedného legislatívneho návrhu, keďže ďalšia pracovná skupina sa už neuskutočnila.
Odporučili by ste ConSIMium ďalším študentom? Čo by ste im poradili pri príprave?
ConSIMium by som určite odporučila všetkým študentom, ktorí majú záujem o fungovanie inštitúcií EÚ. Osobne si myslím, že ak má človek možnosť zúčastniť sa takejto príležitosti, mal by ju určite využiť – nie len z praktického pohľadu na fungovanie Rady EÚ, ktorý umožňuje študentom lepšie pochopiť dynamiku rokovaní a rozhodovacích procesov, ale zároveň im môže pomôcť zistiť, či by si vedeli predstaviť kariéru v tomto prostredí a ujasniť si smerovanie, ktorým sa chcú uberať.
Študentom by som určite odporučila, aby sa dôkladne pripravili ešte pred samotnou simuláciou – naštudovali si dostupné materiály a nezanedbali prípravu, keďže počas simulácie už nie je veľa času na doštudovanie podkladov. Dôležitejšie je vtedy sústrediť sa na nadväzovanie vzťahov, hľadanie spojencov a prípadné dolaďovanie stratégie.
Plánujete sa v budúcnosti ďalej angažovať v oblasti európskej politiky alebo diplomacie?
Áno, určite by som sa chcela venovať európskej politike aj v budúcnosti. Túto simuláciu vnímam ako prvý odrazový mostík, vďaka ktorému som získala reálnejšiu predstavu o fungovaní inštitúcií EÚ a možnostiach pôsobenia v tejto oblasti. Rada by som sa angažovala v oblastiach, kde sa prepájajú európske politiky s problematikou klímy a medzinárodného obchodu, ktorý študujem.
Ako by ste využili skúsenosti z ConSIMium vo svojej kariére alebo štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave?
Keďže som už v piatom ročníku a zostáva mi len dokončiť diplomovú prácu a absolvovať štátnice, tak priestor na využitie skúseností zo simulácie v rámci štúdia je už obmedzený. ConSIMium mi však prinieslo množstvo cenných poznatkov, ktoré určite využijem najmä v kariérnom smere. Získané skúsenosti mi pomôžu pri práci v prostredí, kde je dôležité rozumieť európskej legislatíve a politikám. Simulácia mi zároveň umožnila rozvíjať zručnosti v rokovaniach, argumentácii a tímovej spolupráci, čo sú kľúčové schopnosti pre akúkoľvek profesijnú pozíciu.
Zároveň by som chcela týmto povzbudiť ostatných študentov, aby sa nebáli zapájať do podobných programov či aktivít, ktoré ponúka naša univerzita. Takéto príležitosti im môžu priniesť nielen množstvo pozitívnych skúseností, ale aj nové výzvy, z ktorých sa dá veľa naučiť.
Kristíne Róžovej patrí poďakovanie za skvelú reprezentáciu Ekonomickej univerzity v Bratislave na prestížnom podujatí ConSIMium 2025. Svojou aktívnou účasťou a odhodlaním ukázala, že mladí ľudia zo Slovenska majú čo ponúknuť aj na európskej úrovni. Ďakujeme jej za inšpiratívny rozhovor, v ktorom sa podelila o svoje skúsenosti a poznatky z tejto výnimočnej simulácie. Prajeme jej veľa úspechov v ďalšom štúdiu, pri písaní diplomovej práce, zvládnutí štátnic a, samozrejme, aj v budúcej kariére, ktorá, veríme, bude rovnako dynamická a úspešná ako jej doterajšie aktivity.
Zdroj fotografií: Archív K. Róžovej
Pripravil: Ing. Miroslav Horňák
