V utorok 17. novembra si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu a zároveň Medzinárodný deň študentstva. Dva novembre - ten z roku 1939 a ten z roku 1989 - spája jedno: odvaha mladých ľudí, ktorí sa nebáli postaviť za pravdu a slobodu. Pre akademickú obec Ekonomickej univerzity v Bratislave je to deň, keď si pripomíname, odkiaľ pochádzajú slobody, v ktorých dnes študujeme, učíme a bádame.
November 1939: keď študenti zaplatili za slobodu najvyššiu cenu
Pred 87 rokmi, 28. októbra 1939, vyšli v Prahe do ulíc tisíce ľudí, aby si pripomenuli výročie vzniku Československa. Okupačné sily demonštráciu potlačili streľbou. Smrteľne zranený študent medicíny Jan Opletal zomrel 11. novembra a pražská rozlúčka s ním 15. novembra sa zmenila na mohutný prejav odporu proti nacistickej okupácii.
Odpoveď okupantov prišla v noci zo 16. na 17. novembra 1939. Jednotky SS a gestapo prepadli vysokoškolské internáty v Prahe, Brne a Příbrami. Deväť študentských predstaviteľov popravili bez súdu v pražskej Ruzyni, približne 1 200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne a české vysoké školy zostali zatvorené až do konca vojny.
Svet na tieto udalosti nezabudol. V roku 1941 sa v Londýne stretli zástupcovia študentov z 26 krajín a vyhlásili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. Dnes si ho pripomínajú študenti na celom svete.
November 1989: Bratislava vykročila o deň skôr
O päťdesiat rokov neskôr sa študenti opäť stali hlasom celej spoločnosti. V Bratislave sa to začalo už 16. novembra 1989, keď sa na vtedajšom Mierovom, dnešnom Hodžovom námestí zišli stovky vysokoškolákov a stredoškolákov. Bez povolenia, s vedomím, že riskujú vylúčenie zo školy, prešli mestom až k budove ministerstva školstva.
Nasledujúci deň prišlo v Prahe na pietnu spomienku na udalosti roku 1939 približne 15 000 študentov. Brutálny zásah bezpečnostných zložiek na Národnej triede pobúril verejnosť a spustil udalosti, ktoré vošli do dejín ako Nežná revolúcia. Už 20. novembra vstúpili do štrajku aj bratislavskí vysokoškoláci a postupne sa k nim pridávali ďalšie školy, umelci, pracujúci a napokon takmer celá spoločnosť.
Čo november priniesol univerzitám
Novembrové udalosti priniesli vysokým školám to, čo dnes často považujeme za samozrejmosť: akademické slobody, akademickú samosprávu, slobodu vedeckého bádania a otvorené dvere do sveta. Študenti si mohli slobodne vybrať, čo a kde budú študovať, pedagógovia mohli učiť a publikovať bez cenzúry a slovenskí výskumníci sa stali súčasťou medzinárodnej vedeckej komunity.
Pre ekonomickú univerzitu mala táto zmena osobitný význam. Ekonómiu bolo možné opäť skúmať a vyučovať otvorene, v dialógu so svetovou vedou a v podmienkach trhového hospodárstva. Keď dnes na našej univerzite stretávame študentov z desiatok krajín, vysielame vlastných študentov na zahraničné pobyty a vítame hosťujúcich profesorov z partnerských univerzít, žijeme práve tie slobody, za ktoré sa v novembri 1989 vyšlo do ulíc.
Imrich Karvaš: hodnoty vpísané do základov našej univerzity
Odkaz slobody a odvahy má Ekonomická univerzita v Bratislave vpísaný priamo do svojich koreňov. Na podnet Imricha Karvaša, jedného z najvýznamnejších slovenských ekonómov, vznikla v roku 1940 Vysoká obchodná škola – predchodkyňa dnešnej Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ako guvernér Slovenskej národnej banky pomohol financovať Slovenské národné povstanie, za čo ho gestapo zatklo a väznilo v koncentračných táboroch vrátane Flossenbürgu a Dachau. Neskôr ho prenasledoval aj komunistický režim: v roku 1953 vysťahovali celú jeho rodinu z Bratislavy a v roku 1958 bol odsúdený na sedemnásť rokov väzenia. Zaslúženého uznania sa dočkal až po novembri 1989 – v roku 1991 mu prezident Václav Havel in memoriam udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka.
Karvašov život je trvalou pripomienkou, že odborné poznanie má najväčšiu hodnotu vtedy, keď ide ruka v ruke s charakterom a odvahou postaviť sa neslobode. Aj preto univerzita od roku 2000 udeľuje Medailu Imricha Karvaša osobnostiam, ktoré sa výnimočne zaslúžili o rozvoj ekonomickej vedy a praxe.
Odkaz pre dnešnú generáciu
Sloboda, ktorú sme zdedili, nie je jednorazovým víťazstvom. Treba ju každý deň napĺňať – poctivou prácou, kritickým myslením a ochotou niesť zodpovednosť za veci verejné. Pre budúcich ekonómov, manažérov a analytikov to znamená overovať si fakty, pracovať s dátami čestne, rešpektovať odlišný názor a viesť diskusiu argumentmi, nie silou.
Študenti z rokov 1939 a 1989 neboli hrdinami preto, že by sa nebáli. Boli nimi preto, že strach neprevážil nad ich presvedčením. Ich odkaz dnes nežije v pamätných tabuliach, ale v tom, ako sa každý z nás rozhoduje – v posluchárni, v akademickom senáte, v práci aj v občianskom živote.
„Pred 87 rokmi zaplatili študenti za svoju odvahu slobodou a niektorí aj životom. Pred 37 rokmi ich nasledovníci ukázali, že pokojný, no odhodlaný hlas mladých ľudí dokáže zmeniť dejiny. Našou povinnosťou na univerzite je túto odvahu nielen pripomínať, ale aj pestovať – vo vedeckej poctivosti, v slobodnej diskusii a v ochote zastať sa toho, čo je správne. Našim študentkám a študentom prajem, aby sa nikdy nebáli klásť otázky a hľadať pravdivé odpovede.“
prof. Ing. Ferdinand Daňo, PhD., rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
Pripomeňme si 17. november dôstojne – chvíľou ticha, zapálenou sviečkou alebo rozhovorom o tom, čo pre nás sloboda znamená.
Všetkým študentkám a študentom k ich sviatku srdečne blahoželáme.
