Bolo to presne 4. októbra 1940, keď vtedajšia vláda akceptovala návrh prípravného výboru a vydala nariadenie s mocou zákona č. 248/Slovenského zákonníka, ktorým sa Vysokej obchodnej škole (predchodkyni Ekonomickej univerzity v Bratislave) udelilo právo verejnosti a tým sa v podstate vyjadril súhlas so založením Vysokej obchodnej školy v Bratislave.

Označovacia tabuľa Vysokej obchodnej školy

Označovacia tabuľa Vysokej obchodnej školy

 

Významnú úlohu v procese prípravy a založenia Vysokej obchodnej školy zohral najmä prof. PhDr. Jur Hronec, ktorý mal už bohaté skúsenosti i zásluhy na založení Vysokej školy technickej na Slovensku. Po dlhších neoficiálnych diskusiách sa z podnetu obchodných a priemyselných komôr – bratislavskej, banskobystrickej a prešovskej, ustanovil prípravný výbor, ktorý na základe zdôvodnených argumentov vypracoval návrh, aby sa podľa vzoru osvedčených zahraničných príkladov zriadila v Bratislave Vysoká obchodná škola so štvorročným štúdiom.

Nariadenie s mocou zákona č. 248/Slovenského zákonníka zo dňa 4. októbra 1940

Nariadenie s mocou zákona č. 248/Slovenského zákonníka zo dňa 4. októbra 1940[1]

 

So vznikom školy sú spojené mená ďalších významných osobností ako boli prof. Ing. Július Pázman, prof. Ing. Vladimír Králiček, DrSc. prof. Ing. Ladislav Cicvárek a ďalší. Práve zásluhou týchto nadšencov sa v roku 1940 položili základy ekonomickej vzdelanosti na Slovensku.

Pamätná tabuľa o založení Vysokej obchodnej školy

Pamätná tabuľa o založení Vysokej obchodnej školy

 

Do akademického roku 1940/1941 bolo zapísaných 267 študentov, z toho bolo 255 mužov a 12 žien. Vysoká obchodná škola začala svoju činnosť bez vlastných priestorov. Pedagogický proces sa realizoval v prenajatých priestoroch na rôznych miestach Bratislavy. V pomerne krátkom čase sa za pomoci Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory, podarilo zakúpiť pre Vysokú obchodnú školu dve budovy na Palisádach. Najväčšiu zásluhu na tom mal generálny sekretár Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory JUDr. Vojtech Brestenský.

Budova Vysokej obchodnej školy na Palisádach v Bratislave

Budova Vysokej obchodnej školy na Palisádach v Bratislave

 

Týmto aktom sa začal písať príbeh Ekonomickej univerzity v Bratislave. Počas svojej existencie sa stala dôležitým pilierom slovenskej ekonomiky, pripravujúc tisíce absolventov pre úspešné kariéry v rôznych sektoroch.

Profesorský zbor na Vysokej obchodnej škole

Profesorský zbor na Vysokej obchodnej škole

 

Ekonomická univerzita v Bratislave viackrát menila svoj názov. Od Súkromnej vysokej obchodnej školy (1940 – 1945) cez Slovenskú vysokú školu obchodnú (1945 – 1949), Vysokú školu hospodárskych vied (1949 – 1952) a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1952 – 1992) až po Ekonomickú univerzitu v Bratislave (1992 – súčasnosť).

Profesor Ferdinand Daňo, rektor EUBA, uviedol: „Sme hrdí na to, čo generácie učiteľov, výskumníkov, ostatných zamestnancov a študentov počas týchto 83 rokov dosiahli. Neustále sa rozvíjame, aby sme boli pripravení čeliť  aktuálnym výzvam a potrebám ekonomiky a spoločnosti. Naši absolventi sa stávajú lídrami a inovátormi v oblasti ekonómie a podnikania, a sme presvedčení, že naša úloha v slovenskej a medzinárodnej ekonómii bude pokračovať v nasledujúcich desaťročiach.“

EUBA aktuálne na svojich 7 fakultách ponúka širokú škálu študijných programov a k dnešnému dňu vychovala viac ako 113 000 absolventov, ktorí nachádzajú uplatnenie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

 

[1] http://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1940-OCR.pdf