Krach spoločnosti Lehman Brothers pred piatimi rokmi spôsobil, že globálny finančný trh sa dostal do krátkeho obdobia ,,paniky" a vyspelé ekonomiky do dlhého obdobia krízy a stagnácie. Ukazuje sa, že pravdu mali skeptici, ktorí tvrdili, že následky spľasnutia finančnej a dlhovej bubliny budú doznievať minimálne dekádu. Hoci epicentrom krízy boli pôvodne USA, jej najväčšie dôsledky sa stále prejavujú v Európe. Ekonomika USA už prekonala objem predkrízovej produkcie takmer o 5 % a nezamestnanosť klesá (aktuálne je 7,3 percenta), aj keď rozpočtová situácia v krajine stále nie je dobrá. Naopak, eurozóna sa z recesie dostáva veľmi pomaly a nezamestnanosť dosiahla rekordné maximum 12,1 percenta.
Objavujú sa názory, že USA ,,predali" svoje problémy iným regiónom sveta. Tento názor je však vhodné relativizovať. Krach Lehman Brothers bol ekonomický šok, ktorý znásobil viaceré nezdravé tendencie na regionálnej aj globálnej úrovni tak, že už v nich nebolo možné pokračovať. Azda najškodlivejšie bolo spoliehanie sa na dlh ako nástroj ekonomického rastu a rastu životnej úrovne domácností. Krytie súčasnej spotreby a investícií budúcimi príjmami dosiahlo už pred krízou vo viacerých krajinách extrémne vysokú úroveň. V roku 2008 bol celkový dlh domácností, firiem a štátu vo Veľkej Británii a v Japonsku na úrovni takmer 500 percent HDP. V Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Južnej Kórei a v USA to bolo viac ako 300 percent HDP.
Krízové udalosti tiež ukázali, že z hľadiska konkurencieschopnosti nie je spoločná menová politika pre 17 krajín eurozóny ideálnym riešením. Pre ekonomicky úspešné krajiny je euro príliš slabé a úrokové sadzby veľmi nízke. Krajiny s nižšou konkurencieschopnosťou riešili svoje ekonomické problémy do roku 2008 lacnými pôžičkami z externých zdrojov v eure. Príchod recesie na prelome rokov 2008/2009 potreby financovania deficitných krajín eurozóny zvýšil, ale, naopak, ochota a schopnosť financujúcich krajín poskytnúť ďalšie pôžičky sa výrazne znížili. Finančnú krízu v Európe nahradila dlhová kríza.
Päť rokov krízy poznačilo aj slovenskú ekonomiku a spoločnosť. Evidentným dôsledkom je strata 140-tisíc pracovných miest, a to aj napriek tomu, že reálny HDP na obyvateľa je dnes o niekoľko percent vyšší, ako bol pred krízou. V rámci jednotlivých odvetví sa kríza asi najvýraznejšie prejavila v oblasti stavebníctva a realitného trhu. Oproti roku 2008 je stavebná produkcia nižšia o 28 percent a ceny nehnuteľností na bývanie sa znížili v priemere o 20 percent.
Na druhej strane sa ponúka myšlienka, že kríza a ochladenie trhu nehnuteľností prišli pre Slovensko v poslednej chvíli. Dokumentuje to realitný boom do roku 2008. V rokoch 2002 až 2008 vzrástla celková stavebná produkcia o 81,6 percenta a dynamika rastu cien nehnuteľností bola dokonca dvojnásobná. Podľa štatistík NBS dosiahla v polovici roku 2008 priemerná cena za štvorcový meter nehnuteľnosti na bývanie 2,6-násobok úrovne v roku 2002. Možno si predstaviť, že ak by realitný boom pokračoval ešte niekoľko rokov, dnes by sme na Slovensku riešili asi podobné problémy ako v Írsku alebo v Španielsku. Všetko zlé je vraj na niečo dobré. Jedným z pozitívnych výsledkov krízy by malo byť poznanie, či skôr pripomenutie si, že vyšší výnos je sprevádzaný vyšším rizikom.
V čase prosperity je potrebné robiť reformy a vytvárať rezervu na horšie časy, čo platí osobitne pre oblasť verejných financií. Kríza ukázala, že sľubom o nikdy sa nekončiacom raste cien aktív netreba veriť. Vzhľadom na dlhú históriu vzniku finančných bublín je takmer isté, že súčasná kríza nie je tou poslednou. Uskutočnené zmeny v regulačnom rámci finančného trhu boli len čiastočné a svet naďalej nemá dôveryhodný mechanizmus na prevenciu opakovania podobných kríz. Priebeh a príčiny jednotlivých finančných kríz sa do značnej miery podobajú. Mení sa len ich čas, miesto a impulz.
Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
