Životný štýl študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave

Dnešná moderná doba spolu s technickou revolúciou prináša so sebou úplne iný spôsob života ako to bolo v minulosti. Nové informácie napredujú neuveriteľným tempom a vďaka internetu a počítačovým technológiám sa k nám dostávajú veľmi rýchlo. Čo platilo včera, nemusí platiť dnes. Ubudlo manuálnej práce, životné tempo ľudí sa zrýchľuje.

Viac času trávime v práci, pri počítačoch a s mobilmi v rukách, menej sa hýbeme. Viac jazdíme autami, menej chodíme pešo alebo na bicykloch, a keď si už zvolíme pravidelnú telesnú aktivitu, presúva sa viac do posilňovní, fitnescentier, telocviční a uzavretých priestorov, menej už do prírody. Medzi populáciou pribúdajú civilizačné choroby, obezita, viac podliehame stresom, stúpol počet psychických chorôb, trpíme nedostatkom spánku alebo jeho zlou kvalitou, pribúda neplodných párov a reprodukčných porúch. Lekári nás na základe štatistík varujú, že choroby z roka na rok postihujú čoraz mladšiu populáciu. Chorobnosť následne vedie k zvýšenej konzumácií liekov.

Dostatočný pitný režim a zdravé a pravidelné stravovanie častokrát podceňujeme, či už je to z časových, ekonomických alebo iných dôvodov. Nedokážeme, alebo si nemôžeme dovoliť dostatočne a kvalitne si oddýchnuť a načerpať novú energiu vždy vtedy, keď si to organizmus „vypýta“. Prestali sme sa medzi sebou rozprávať, jeden druhému načúvať a málo myslíme na vlastnú psychohygienu. Žijeme rýchlym tempom, žiaľ častokrát na úkor nášho zdravia a psychiky, neraz pod obrovským stresom.

Voľný čas ako sociologickú kategóriu definovalo mnoho odborníkov, viac či menej sa v zásade zhodujú, avšak každý sa na to pozerá cez určitý uhol pohľadu. Prvú zmienku o využívaní voľného času nachádzame u Aristotela, ktorý ho chápe ako čas na čítanie veršov, stretávanie sa a rozhovory s priateľmi, počúvanie hudby a spevu. Stredovek sa naň pozerá cez náboženské chápanie, liturgie, modlitby. Karol Marx definuje voľný čas ako slobodné rozhodovanie ako s ním naložiť. Najvýznamnejší prelom pri definovaní tohto pojmu urobil francúzsky sociológ Joffre Dumazedier (1915 – 2002 ), ktorý ho presne definuje ako voľný čas a mimopracovnú dobu, a rozdeľuje ich do troch funkcií. Prvá funkcia prináša odpočinok, zotavenie a reprodukciu pracovnej sily. Ďalšia funkcia slúži na zábavu a rozptýlenie, tretia na rozvoj osobnosti a kultúru ducha aj tela. Známe sú mnohé jeho citáty, napríklad: „Po práci, ktorá oslabuje ducha, nasleduje obyčajne fádny voľný čas“. (Dumazedier, 1996). Náš voľný čas fádny byť nemusí, záleží len na nás, ako si ho samy zariadime. Dumazedierovo nazeranie na túto problematiku musíme však chápať v súvislosti s dobou, v ktorej žil a pracoval.

Voľný čas by mal byť časom mimo našich pracovných povinností, časom o ktorom sa slobodne rozhodneme ako s ním naložíme, mali by ho napĺňať činnosti a aktivity ktoré nás bavia, obohacujú, prinášajú nám potešenie.

Podľa Dr. Zdeňka Valjenta, odborného asistenta na Ústave telesnej výchovy a športu ČVUT v Prahe, je aktívny životný štýl „systémom dôležitých činností a vzťahov a s nimi prevádzaných praktík zameraných na dosiahnutie plnohodnotného a harmonického stavu medzi fyzickou, sociálnou a duševnou stránkou človeka“ (Valjent, Pokus o vymezení pojmu aktivní životní styl, 2008).

Vo svojej ankete sme sa zamerali na výskum životného štýlu študentov EU. Položili sme im otázky, ktoré sa tejto témy týkajú.

Prieskum sme uskutočnili na šiestich bratislavských fakultách EU v Bratislave a dobrovoľne sa ho zúčastnilo 400 študentov v zimnom semestri akademického roku 2017/2018, z ktorých najviac – 258 bolo študentov prvých ročníkov, čo tvorilo 64,5 %, 133 bolo študentov druhých ročníkov (33,25 %), 5 študentov tretích ročníkov, čo je 1,25 %, a 4 študenti boli z piatych ročníkov, čo tvorilo 1 %. Prieskum sme robili v rámci povinných telovýchovných aktivít a tie majú väčšinou prváci a druháci, preto aj ich zastúpenie je najpočetnejšie.

Náš dotazník vyplnilo 131 chlapcov, to je 32,75 % a 269 dievčat, čo je 67,25 % z celkového počtu 400, vekový priemer bol 19,86 rokov.

41,5 % študentov (166) malo v čase vypĺňania dotazníka 19 rokov, 39,25 % študentov (157) 20 rokov, 14 % (56) 21 rokov, 3 % (12) 22 rokov, 1,5 % (6) 23 rokov a 0,75 % – traja študenti mali 24 rokov.

111 študentov má trvalé bydlisko v bratislavskom kraji, to je 27,75 %, 67 pochádza z trnavského kraja (16,75 %), 45 pochádza z trenčianskeho kraja (11,25 %), 43 z prešovského kraja (10,75 %), 38 z nitrianskeho kraja (9,5 %), 40 zo žilinského kraja (10 %), 26 z banskobystrického kraja (6,5 %), 26 pochádza z košického kraja (6,5 %), zo zahraničia boli štyria študenti, čo je 1 % z celkového počtu opýtaných.

Ďalej nás zaujímalo, kde študenti bývajú v čase štúdia. 181 – 45,25 %, býva v internáte. 145 študentov, čo je 36,25 %, býva s rodičmi. 44, teda 11 %, žije v čase štúdia v podnájme, 16 teda 4 %, u partnerov, 10 (2,5 %) u príbuzných, štyria študenti (1 %) žijú vo vlastnom byte.

Keďže medzi dôležité prvky, ktoré ovplyvňujú spôsob trávenia voľného času zaraďujeme zdravú výživu, pitný režim, dostatočný spánok a pohybovú aktivitu, ale aj negatívne prvky – rizikové faktory (fajčenie, pitie alkoholu, drogy), stres – pýtali sme sa na ne.

Prvá otázka položená študentom sa týkala množstva príjmu tekutín. Na otázku koľko vypijete denne tekutín, naši respondenti odpovedali nasledovne:

• 87 študentov (21,75 %) odpovedalo, že vypije denne cca 0,7 l – 1,0 l,
• 86 študentov (21,5 %) pije 1,1 l – 1,4 l tekutín denne,
• 67 študentov (16,7 %) 1,9 l – 2,2 l, 57 študentov (4,25 %) 0,7 l – 1,0 l,
• 46 študentov (11,5 %) 2,3 l – 2,6 l,
• 31 študentov (7,75 %) 2,7 l a viac tekutín denne
• a 26 študentov (6,5 %) vypije 0 – 0,6 l tekutín denne.

Keďže sa v súčasnosti odporúča príjem priemerne 2 – 3 l vhodných tekutín denne, z uvedeného vyplýva, že len 35,2 % študentov spĺňa túto požiadavku, zvyšok, 64,8 % teda väčšina študentov dostatočný pitný režim podceňuje.

Na druhú časť otázky – aký percentuálny podiel z celkovej dennej skladby nápojov u vás tvoria nesladené a nealkoholické nápoje (čistá voda, minerálna voda, čaj, ovocné šťavy, a podobne), študenti odpovedali nasledovne: 154 študentov (38,5 %) vypije zhruba 83 % l tekutín zo 100 % nesladených a nealkoholických, 130 študentov (32,5 %) až 100 %, čo predstavuje spolu 284 študentov, teda 71 % opýtaných prijme tekutiny nesladené a nealkoholické a môžeme hovoriť teda o priaznivom výsledku. Zvyšok, teda 29 % z celkového množstva opýtaných, pije tekutiny sladené, energetické alebo iné nevhodné nápoje.

V ďalších otázkach sme sa zamerali na pravidelné stravovanie a dostatočný spánok. Na otázky: koľkokrát do týždňa študenti pravidelne raňajkujú, obedujú, večerajú a majú dostatočný spánok odpovedali nasledovne.

Pravidelné raňajky 7x do týždňa má až 110 študentov, čo je 27,5 %, 30 študentov (7,5 %) raňajkuje 6x do týždňa, 56 študentov (14 %) 5x, 42 študentov (10,5%) raňajkuje 4x, 65 študentov (16,25 %) raňajkuje 3x, 54 (13,5 %) raňajkuje 2x, 27 študentov (6,75 %) raňajkuje raz do týždňa a 16 čiže 4 % neraňajkujú vôbec.

7x do týždňa pravidelne obeduje 206 opýtaných, čo je 51,5 %. 67 študentov (16,75 %) 6x do týždňa, 66 študentov (16,5 %) 5x, 34 študentov (8,5 %) obeduje 4x, 16 (4 %) obeduje3x, 9 (2,25 %) 2x, dvaja študenti, teda 0,5 % obeduje len raz do týždňa.

V súvislosti s pravidelným obedovaním sme sa pýtali aj na to, kde počas semestra, teda riadnej výučby, obedujú. 195 študentov (48,75 %) sa stravuje v školskej jedálni, 71 študentov (17,75 %) doma, 77 študentov (19,25 %) obeduje v iných zariadeniach ako sú bufety, stánky s občerstvením, reštaurácie a podobné zariadenia. 57 opýtaných (14,25 %) uviedlo, že občas neobedujú vôbec.

Čo sa týka večerí, ich odpovede sú nasledovné: 211 teda až 52,75 % večeria pravidelne, 60 teda 15 %, 6x týždenne, 64 t. j. 16 % 5x, 34 (8,5 %) 4x, 20 študentov (5 %) 3x, po 5 študentov (1,25 %) večeria 1x – 2x do týždňa a len jeden študent uviedol (0,25 %) že nevečeria vôbec.

Keď uvedené výsledky zhrnieme, pravidelne raňajkuje len 27,5 % študentov, teda to nie je ani jedna tretina opýtaných a je to v rozpore so zásadami zdravého stravovania. Sú známe výsledky prieskumov, ktoré potvrdzujú, že tá časť populácie, ktorá raňajkuje, vykazuje omnoho lepšie pracovné výsledky ako skupina, ktorá začína svoj pracovný deň bez raňajok. Začínať ráno prácu bez príjmu energie v podobe raňajok je nesprávne. Výsledky odpovedí na otázky pravidelného obedovania v porovnaní s pravidelnými raňajkami vyšli omnoho lepšie – 51,5 % pravidelne obeduje a 52,5 % večeria. Z výsledku možno usúdiť, že vysokoškoláci majú najviac času na večeru, a tú si 7x do týždňa dopraje viac ako polovica (52,5 %) študentov, ale pravidelné raňajky pravdepodobne zanedbávajú.

Čo sa týka spánku odpovedali nasledovne: Len 73 študentov spí pravidelne 7x do týždňa plnohodnotným spánkom (18,25 %), 47 (11,75 %) spí 6x do týždňa plnohodnotným spánkom, 111 (27,75 %) spí aspoň 5x do týždňa kvalitne, 91 (22,75 %) študentov 4x, 41 (22,75 %) 3x, 27 študentov (6,75 %) len 2x, siedmi (1,75 %) spia len raz do týždňa dostatočne a kvalitne a traja (0,75 %) z našej výskumnej skupiny nemajú plnohodnotný spánok vôbec, čiže pravidelne ponocujú.

V súvislosti s dostatočným spánkom a jeho kvalitou nás zaujímalo aj to, či si niekto z nich pomáha liekmi na spanie. Až 370 z celkového počtu 400 študentov, čo je 92,5 % opýtaných, a to je dobrá bilancia, lieky neužíva vôbec. 17 študentov (4,25 %) si pomáha príležitostne, 10 (2,5 %) si pomáhajú zriedkavo, traja študenti čo je 0,75 %, si pomáhajú liekmi raz do mesiaca. Tieto výsledky nás skutočne príjemne prekvapili.

Pri otázkach, ktoré sa týkali kvalitného alebo dostatočného spánku, rizikových faktorov, ako sú fajčenie, alkohol, drogy, ale aj podliehanie stresom, musíme brať do úvahy fakt, že oslovení študenti boli väčšinou z prvých ročníkov. V čase výskumu začínali vysokoškolské štúdium, mnohí sa museli prispôsobiť úplne novým podmienkam, ktoré im priniesla táto životná zmena. Nový spôsob štúdia, dosiahnutie emocionálnej nezávislosti od rodičov, vytváranie nových zrelších vzťahov, väčšia miera zodpovednosti, príprava na výber povolania a podobne.

Zvedaví sme boli aj na odpovede ohľadom užívania legálnych a nelegálnych drog. Na otázku fajčenia sme dostali nasledovné odpovede: 259 študentov zo 400 teda 64,75 %, nefajčí vôbec. 92 študentov, teda 23 %, fajčí príležitostne a 49 študentov – 12,25 % – fajčí pravidelne. Samozrejme, že o škodlivosti fajčenia by sme mohli popísať celé strany. Výsledky nie sú až také alarmujúce, ako sme očakávali. Očakávali sme, že percento študentov, ktorí fajčia bude vyššie.

Na otázky o konzumácií alkoholu odpovedali študenti nasledovne. Až 350 študentov, čiže 87,5 %, požíva alkohol príležitostne. 22 študentov (5,5 %) sa priznalo, že pije pravidelne a len 7 % teda 28 študentov nepije alkohol vôbec. Príležitostní a pravidelní konzumenti tvoria teda až 94,5 %, je to 378 študentov zo 400! Každý čitateľ si môže na základe týchto výsledkov urobiť svoj vlastný obraz. Málokoho však zistené výsledky asi prekvapia. Na Slovensku je popíjanie alkoholických nápojov tradícia, ba až spoločensky akceptovaný status a príležitostí na „popíjanie“ alkoholických nápojov sú pomerne časté. Nie je zvláštnosťou, že prvé skúsenosti s alkoholom majú už žiaci ZŠ.

Skúsenosti s užívaním marihuany má 100 študentov, ktorí sa priznali že ju užívajú príležitostne. Je to 25 % z celkového množstva. Piati študenti (1,25 %) ju užívajú dokonca pravidelne, ale až 295, čo je 73,75 %, odpovedalo, že ju neužili nikdy. Otázkou ostáva, či napriek anonymite odpovedí odpovedali pravdivo. Vychádzame pri týchto pochybnostiach z výskumu na našej škole (Voltnerová, 2015), v ktorom až 57,5 % opýtaných študentov potvrdilo skúsenosti s užívaním marihuany. Preto 26,25 % študentov v súčasnom prieskume, ktorí užívajú marihuanu pravidelne a príležitostne, považujeme za veľmi nízky. Tento dojem v nás umocňuje aj fakt, že marihuana je medzi mladými ľuďmi obľúbená. Témy okolo užívania tejto mäkkej drogy rozdeľujú dnešný svet, sú to najmä otázky jej legalizácie. Lekárska obec vedecky potvrdzuje jej kladné účinky pri liečbe rôznych chorôb, zároveň upozorňuje na možné riziká vzniku ťažších závislostí, psychóz, prípadne možnosti prechodu na tzv. tvrdé drogy. V tejto súvislosti je azda najrizikovejšou skupinou práve mládež, študenti stredných a vysokých škôl (Voltnerová, 2015). Zaujímali nás aj vzťah študentov k ďalším drogám. Z našej vzorky 400 študentov, na otázku, ktoré ďalšie drogy už vyskúšali, odpovedalo 243 z nich (60,75 %), že žiadnu, a to pokladáme za priaznivý výsledok. 15 študentov (3,75 %) má skúsenosti s extázou – tanečnou drogou. Hašiš vyskúšalo 14 z nich, čo je 3,5 %. Desiati (2,5 %) vyskúšali kokaín, dvaja (0,5 %) LSD a dvaja pervitín. Toluén nevyskúšal nikto. Aj experimentovanie s drogami pripisujeme špecifickému veku, a to je práve vek mladistvých, teda aj našich respondentov.

Konzumáciu energetických nápojov skúmali naše ďalšie otázky. Medzi mládežou sú veľmi obľúbené, ale zároveň ich konzumácia prináša určité riziká. Obsahujú veľa škodlivých látok a ich predávkovanie už neraz spôsobilo smrť (aj v spojitosti s inými rizikovými faktormi). Pýtali sme sa na ich konzumáciu a výsledky sme porovnali s výsledkami z prieskumu z roku 2015 (Voltnerová, 2015). V roku 2015 až 51,5 % študentov potvrdilo ich pravidelnú alebo príležitostnú konzumáciu. Z aktuálneho výskumu vyplýva, že 178 (44,5 %) ich užíva občas a 8 (2 %) pravidelne, spolu je to 46,5 %. Výsledky sú teda podobné. Zvyšok, 214 (53,5 %) ich nepije vôbec. V súvislosti, s ich užívaním, je treba upozorniť na veľmi nebezpečnú kombináciu týchto nápojov s alkoholom. Mládež tieto „drinky“ obľubuje a sú na nápojových lístkoch všetkých barov a nočných podnikov.

Ďalšie otázky boli nasmerované na pociťovanie psychického stresu. 170 študentov (42,5 %) pociťuje stres zriedkavo. 53 študentov (13,25 %) pociťujú stres 3 a viackrát do týždňa. 45 (11,25 %) ho má asi raz týždenne, 43 (10,75 %) asi 2x týždenne, 34 (8,5 %) študentov má stres asi raz za 14 dní, 30 (7,5 %) nemá stres vôbec a 25 študentov (6,25 %) pociťuje stres raz do mesiaca. Tento faktor je zrejme spojený so spôsobom vysokoškolského štúdia, ktorý sme už spomínali v úvodnej časti nášho článku.

Nás, učiteľov telocviku, najviac zaujímali otázky týkajúce sa športovej aktivity. Za akým účelom študenti športujú a ako často, čo od športovej aktivity očakávajú, aké športy ovládajú a na akej úrovni, či im šport prináša potešenie, aké športové náradie a náčinie vlastnia, ale aj čo im na telovýchovných aktivitách chýba, aké športy by odporúčali zaradiť do výučby na vysokej škole a či považujú za potrebné, aby telovýchovné aktivity patrili na zoznam povinných predmetov na vysokej škole.

Z našej vzorky 400 študentov bolo až 181 čiže 45,25 % rekreačných športovcov, čo predstavuje takmer polovicu, hodnotíme to pozitívne. Avšak druhá najväčšia skupina (111, teda 27,75 %) neboli športovci a nikdy sa žiadnym športom nevenovali. 80 študentov (20 %), boli kedysi aktívnymi športovcami, v súčasnosti sú už len rekreačnými a 28 (7 %) v čase nášho výskumu stále aktívne športovalo. V podobnom pomere to vidíme aj na hodinách telesnej výchovy. Zhruba 70 % má pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám, jedna tretina k nim vzťah nemá, nešportuje, ani do budúcna nemá záujem športovať, hýbať sa a pokladá telesnú výchovu na vysokej škole za zbytočnú.

Zo 400 študentov, ktorí športujú, 164 študentov (41 %) športuje nielen pre zlepšenie športovej výkonnosti a pozitívny vplyv na zdravie, ale aj za účelom zlepšenia svojho fyzického vzhľadu. 147 študentov (36,75 %) športuje len kvôli vyformovaniu svojej postavy, mnohokrát sa chcú podobať svojmu idolu.57 z nich, čiže 14,25 % športuje len kvôli svojmu zdraviu a a zvýšeniu fyzickej zdatnosti a 32 z nich (8 %) pre iný účel, avšak neuviedli pre aký.

Na otázku ako často športujú, boli ich odpovede nasledovné. Až 220 z nich, teda (55 %) si zacvičí každý druhý deň alebo 3x do týždňa. 53 študentov (13,25 %) si ide zašportovať 4 a viackrát do týždňa, 8 (2 %) z celkového počtu 400 športuje a cvičí denne.

Zaujímalo nás, aké športové náradie a náčinie vlastnia.

Na otázky ako ovládajú (dobre, čiastočne, neovládam) určité druhy športov odpovedali študenti nasledovne. Plávať vie 259 zo 400 (64,75 %) dobre, čiastočne plávanie ovláda 122 z nich (30,5 %) !!! a až 19 študentov teda 4,75 % ho neovláda vôbec. Tento poznatok je alarmujúci a pokladáme ho až za akúsi „pohybovú negramotnosť“. A keďže sa každý rok stretávame so študentmi, ktorí sa nám priznajú, že plávať nevedia, nebolo by na škodu ponúknuť študentom hodiny pre „neplavcov“. Zo svojej učiteľskej praxe vieme, že sa študenti hanbia priznať, že plávať nevedia. Kvôli tomu nemajú ani záujem a chuť naučiť sa túto činnosť, ktorá by im niekedy v budúcnosti mohla zachrániť aj ich vlastný život.

V posledných otázkach sme zisťovali, ktoré športy majú študenti najradšej, alebo ktoré by uvítali na hodinách telovýchovných aktivít.

V závere dotazníka sme položili študentom otázky: či sa cítia byť zdraví, ako hodnotia svoju telesnú zdatnosť, či si myslia že telesná výchova je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu, či sú ochotní pravidelne športovať a cvičiť.

Až 315 študentov, čiže 78,75 %, sa cítia byť dlhodobo zdravými. 53 (13,25 %) odpovedalo, že sa necítia byť zdravými. 28 študentov zo 400 (7 %) sa cíti byť dlhodobo chorými.

Svoju telesnú zdatnosť 227 študentov (56,75 %), teda polovica, hodnotí slovami: „celkom to ujde, ale mohlo by to byť lepšie“. Až 99 študentov, teda 24,75 % sa vyjadrilo slovami: „že nie sú na tom najlepšie, chcelo by to niečo začať robiť“, 56 (14 %) označilo svoju telesnú zdatnosť ako dobrú, 13 (3,25 %) povedalo, že je na tom zle.

287 študentov , teda 71,75 %, sa vyjadrilo že TV a šport sú neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu, 54 (13,5 %) sa vyjadrilo, že do životného štýlu nepatria a 55 (13,75 %) povedalo, že nevie odpovedať na položenú otázku.

Z nášho dotazníkového prieskumu vyplýva, že výsledky ohľadom životného štýlu študentov EU v Bratislave sú odrazom doby, v akej žijeme. Včera to boli ešte len deti, dnes sú to dospievajúci mladí ľudia, v odpovediach ktorých sme hľadali spôsob ich chápania a predstáv ako tráviť a zmysluplne využiť svoj voľný čas. Boli sme zvedaví na to, či sú zodpovední k sebe, k svojmu okoliu a k svojim povinnostiam. Z prieskumu je jasné, že vo všetkých otázkach väčšina z nich má jasnú predstavu čo je zdravé, užitočné pre ich telesnú a duševnú rovnováhu, a tak sa snažia aj tráviť svoj voľný čas. Ich rizikové chovanie úzko súvisí s ich vekom a časom sa môže napraviť. Je nepochybné, že o svoje duševné a fyzické zdravie sa treba starať a v ich veku sú podľa nás už dostatočne zrelí na to, aby si to dokázali aj samy uvedomiť a práve správnym nabádaním k športovým aktivitám by sme mohli prispieť k efektívnejšiemu využívaniu voľného času, a tým k celkovému skvalitneniu životného štýlu a duševného zdravia.

Touto cestou sa chceme všetkým študentom poďakovať, že sa nášho anonymného dotazníkového prieskumu zúčastnili.

Mgr. Zuzana Voltnerová, Mgr. Saša Orviský

odborní asistenti na Centre telesnej výchovy a športu Ekonomickej univerzity v Bratislave

Dumazedier, J. (1996). Voľný čas. Sociologický časopis, 443-447.

Valjent, Z. (2008). Pokus o vymezení pojmu aktivní životní styl. Česká kinantropologie, 12 (2).

Valjent, Z. (2010). Akticní životní styl vysokoškolákú. Praha: České vysoké učení technické v Praze, Fakulta elektrotechnická.

Voltnerová, Z. (Máj 2015). Doping v športe a jeho prieskum na Ekonomickej Univerzite v Bratislave. Bratislava, Bratislava, Slovensko.